Marek Deagon a jeho príbeh o Ibize: Tisíce ľudí chcú to isté, ale nie každý vydrží
rozhovor pre Reaction Control, (zdroj : https://www.fb.com/notes/666607570897501/)
Zobudiť sa na neznámom mieste ďaleko od domova je vraj oslobodzujúci pocit. Možno tak nejako sa cítil aj Marek Deagon, keď sa minulý rok v jedno jarné ráno prebudil na Ibize, za sebou mal strastiplnú cestu naprieč Európou, so sebou iba nevyhnutné veci na prežitie a pred sebou niekoľko dobrodružných mesiacov v krásnych, ale aj tvrdo konkurenčných podmienkach Ibizy.
Aké to je, keď sa sen prelína so skutočnosťou až tak, že po stovkách odohraných hodín v každodennom kolobehu vystúpení už miestami neviete rozoznať, či to, čo robíte, milujete alebo nenávidíte? V nasledujúcom rozhovore nám Marek priblíži svoj pohľad na realitu Ibizy po tom, ako na bielom ostrove prežil väčšinu minulého roka:
Miloš, RC: Rozhodol si sa na dlhšiu dobu opustiť domov a odísť za dobrodružstvom na Ibizu. Čo Ťa k tomu viedlo? Bola to dlhodobo plánovaná akcia, či skôr spontánne rozhodnutie?
Marek Deagon: Djingu sa venujem už 12 rokov, party organizujem asi 7 a posledné tri roky som sníval o tom, ako sa venovať len djingu. Keďže na Slovensku sa hráva väčšinou len 2x do týždňa, tak som hľadal ďalšie možnosti a našiel som. Existujú letoviská, kde ktorýkoľvek deň v týždni je malý piatok. Išiel som si teda za tým a podarilo sa mi hrať v rôznych krajinách ako Chorvátsko – Zrče, Grécko – Korfu. To pravé sa však objavilo, až keď kamarát Tomáš Bollo zdieľal fotku z Ibizy. Neodmietnuteľná výzva, zbaliť ruksak a ísť objavovať mekku tanečnej hudby. Vtedy som išiel ešte len na 8 dňovú dovolenku, ale zažil som tam nefalšované dobrodružstvo a keď počas dlhej slovenskej zimy ma mátali sny o letných plážach, vedel som, že destinácia ďalšej sezóny ja viac než jasná.
Aké boli Tvoje začiatky? Nemal si chuť to po týždni zabaliť?
Celý tento zážitok som bral ako dobrodružstvo – trip, kde čokoľvek sa stane, aj zle aj to dobré, je cesta za snom, a vtedy sa musíš oklepať a situáciu zvládnuť. Už len cesta na ostrov bol neskutočný zážitok, ísť dvaja ľudia na dvoch autách 2600 km krížom cez celú Európu je niečo úžasné. Čert však nespal, a či už kladné alebo záporné zážitky sa hrnuli hneď od prvého štartu cesty. Ale každé ráno, alebo skôr na obed, keď sa zobudíš v apartmáne priamo na pláži Ibizy vieš, že si na tom správnom mieste, a to ti dáva silu nevzdať sa.
Na Ibize sa hrá skutočne všade
Určite si na Ibize zažil, ako sa zvykne hovoriť, svoje vzostupy aj pády. Ktoré patria medzi tie naj, s ktorými by si sa chcel podeliť?
Pády sú na každodennom poriadku, keď hľadáš prácu, DJov je tam také kvantum, že nájsť takúto robotu je takmer nemožné. Majitelia alebo manažéri vyťaženejších a známejších podnikov nemali záujem sa na túto tému baviť, alebo Ti s úsmevom na tvári oznámili, že každých 20 minút im niekto prinesie ďalšie promo CD. Nádej však umiera posledná a ja som sa nevzdal. Našiel som a obehol som približne 200 podnikov po celom ostrove, plážových barov, klubov, kaviarní, reštaurácii a všetkého čo si len viete predstaviť, pretože na Ibize sa hrá skutočne všade. Asi najväčším nešťastím však bolo moje auto, ktorému sa pokazil motor až tak, že som musel kúpiť nový až z Malorky. Úspechov bol však tiež dosť, spoznal som veľa zaujímavých ľudí, nespočetné množstvo krásnych miest a hral som asi v tucte zaujímavých podnikov a rezidentne pôsobil v dvoch celú sezónu.
Strávil som minulé leto na Ibize vyše týždňa a mal som dojem, že ostrov sa snaží držať svoju atmosféru, ale čoraz viac sa “skomerčnieva”, niektorí by povedali, že už je to tam celé iba o peniazoch a bohatých turistoch. Ako to hodnotíš zo svojho pohľadu?
Mám pocit, že ostrov je celkovo založený na bohatých turistoch, ktorými sú hlavne blázniví a párty-chtiví Angličania. Pre Slováka je to jednoducho pridrahé. 500 euro, ktoré by ti stačili na 10 dní v Chorvátsku, ti tu budú stačiť tak na 3 dni a tým menej úsporným ani nie na jeden večer. Vo veľkých kluboch kúpiš pivo za 10, koktejl 17 a tri deci obyčajnej neperlivej vody asi tak 6 až 8 euro (vodu na toalete z kohútika by človek nechcel piť, je slaná). Ostrov je však nádherným miestom, má svoju dušu a ako “worker” si vždy vieš nájsť svoje cestičky, ako si ho užiť za takmer nulové náklady. Ak máš rád elektronickú hudbu a obzvlášť house a techno, tak tento ostrov je priam nutnosť zažiť.
Bežná” noc v klube Space
Čo hovoríš na príbeh klubu Space a jeho poslednú 27. sezónu?
Celý príbeh nepoznám, ale existujú fámy, že Space nekončí, len priestory sa predali, a nový Space bude na inom mieste. Najsilnejšou party a menom, ktoré ťahalo tento podnik bol božský Carl Cox. Ten by mal po 15 rokoch túto sezónu hrať v klube Privilege. Mal som to šťastie ísť na jeho party do Space-u dva krát a dokonca byť vo VIP priamo dva metre za jeho chrbtom spolu s ďalšími desiatimi ľuďmi. Space je legendárne miesto a úžasný klub, takých je však na Ibize viac. Ako sa na Ibize vraví, každý rok je tu iný a vždy ťa prekvapí a prinesie niečo nečakané.
Dá sa vôbec porovnať scéna na Ibize s tou našou?
Elektronická scéna na Ibize sa vyvíja desaťročia. Ibiza v podstate určuje smer a s ňou sa len ťažko snaží držať krok ktorákoľvek krajina na svete. S Ibizou je v podstate neporovnateľné ktorékoľvek miesto, avšak aj tam nájdeš poloprázdne kluby a neúspešné party. Všetko je o marketingu, o známejších kluboch, väčších menách, pestrejších svetlách alebo silnejšom a kvalitnejšom zvuku.
Café Mambo – pred zotmením je tu ešte relatívny pokoj
Údajne si mal na ostrove možnosť stretnúť sa s Alešom Blehom, jedným z tvorcov českej scény, ktorý odišiel na Ibizu hľadať nový zmysel života. Prezraď nám viac…
Áno, mal som tú česť, hoci som o tom nevedel hneď – kamoši ma zobrali na jednu „zaujímavú pláž, o ktorej vedia len zasvätení, kde je nádherný kľud, fantastický západ slnka a malá jaskyňa v skale, kde žije jeden šaman, Čech“… Aleš teraz žije spirituálnym životom, bez novodobých vymožeností ako je WiFi, elektrická 230 V zásuvka alebo hoc aj kohútik s horúcou a studenou vodou. Má však, ako on sám hovorí, obývačku s luxusne veľkým bazénom a v ktorom sa občas objaví pri východe slnka parta delfínov. Dať si s ním osviežujúci čaj a započúvať sa do domácich príbehov Ibizy alebo poviedok z českej klubovej scény bolo vždy zaujímavé a dych vyrážajúce. Je príjemne opálený s kľudom na duši. Veľa z nás by si to s nim rado vymenilo na týždeň, či dva. Aleš je tam už 2 a pol roka, a podľa jeho slov mu more v marci vlnami oblieva vchod do útulnej jaskyne.
Ak by si to mal zhrnúť, čo Ťa Ibiza naučila?
Všeličo. Spoznať seba samého, nevzdávať sa, ísť si za svojim cieľom, ale aj to, ako sa správne opaľovať, jazdiť na skútri len v plavkách alebo prežiť pol roka na pláži niekedy aj pri 50 stupňoch Celzia. Nikdy však nezabudnem na kamaráta Lekna, ktorý poznamenal: „Nejde o to kedy prídeš, ale ako dlho mieniš vydržať“. Ide o to, aby si Ty ostal na konci, lebo tisíce ľudí chcú to isté, ale nie každý vydrží.
Čo by si poradil ľuďom, ktorí by chceli skúsiť niečo podobné ako Ty?
Myslím, že Svan Väth to vyjadril výrečne: „If you want go to Ibiza, get your F*cking ass to Ibiza“. Alebo zbaľ sa a choď, pred ničím sa nezastavuj a čím skôr, tým lepšie pre teba.
Najkrajšie západy slnka sú vraj v San Antoniu…
-rc-
rozhovor pre Reaction Control, (zdroj : https://www.fb.com/notes/666607570897501/)